Už dlhú dobu krúžim okolo najrôznejších svetových náboženstiev. A možno ani nie tak krúžim ja, ako skôr ony krúžia okolo mňa. Niektoré ako planéty na svojich eliptických dráhach, iné ako kométy, čo letia dlho v ústrety a potom šibnú chvostom a už ich niet v mojej príťažlivosti. Občas mám chuť nechať sa nimi uniesť, ale odvrátené strany daktorých sú pre mňa príliš cudzie a ich obežné dráhy príliš vzdialené od môjho stredu. A tak zostávam stále na svojom mieste a z diaľky pozorujem ich púte.

Najbližšie k môjmu stredu sa v ostatnom čase pohybuje jedna ‘planétka‘ s krátkym menom ZEN. Tak ako je mi blízka, tak je nepochopiteľná, tak ako je až príliš pozemská, tak je neuchopiteľná.

Podľa D.T. Suzukiho ZEN nie je náboženstvo v pravom zmysle tohto slova. Podľa neho v ZENe nájdeme vykryštalizované všetky filozofie Východu, a predsa nie je filozofiou v tradičnom ponímaní. Ak nie je ani náboženstvom ani filozofiou, tak potom Čo je to?... Neviem...:)

justonedot